O tom, čo je pri rysovaní stredu tela – core – dôležité, čo robiť a čomu sa naopak vyhnúť, radí náš odborník Mgr. David Brűnn, PhD.
Mýtus „kardia“ pri redukcii percenta podkožného tuku je ešte aj v tejto dobe stále medzi nami. Ak by sme si mali jednoducho vysvetliť princíp pálenia tuku, tak si to môžeme predstaviť na príklade automobilu. Čím bude mať auto silnejší motor, tak bude mať zákonite vyššiu spotrebu. Rovnaký princíp funguje aj v našom tele a čím teda budeme mať „väčší motor“ = viac svalovej hmoty resp. väčšiu silu, -> tým budeme mať vyšší bazálny metabolizmus (energia ktorú moje telo spáli pre udržanie základných životných funkcií) -> a za predpokladu optimálneho stravovania, budeme páliť tuk vo väčšej miere. Hlavne aj mimo našich športových aktivít.
Kardio, alebo sila?
Ak by sme si túto situáciu postavili na príklade behu/kardia (stredná intenzita), tak počas podobného zaťaženia (v dostatočnej frekvencii a objeme) síce spotrebujem veľké množstvo energie, ale pravdepodobne budem strácať svalovú hmotu -> čo mi sekundárne zníži bazálny metabolizmus a zákonite i zníži mieru spaľovania tuku. Na rozdiel od kardia, kľúčovú úlohu bude v tomto procese zohrávať strava a silový tréning. Pod silovým tréningom si môžeme predstaviť cvičenie v 3-4 sériách a 4-6 opakovaniach.
Prečítajte si aj: Koľko tréningov do týždňa je optimum?
„Brušákmi“ k tehličkám?
Dokážeme „páliť tuk“ lokálne? Nedokážeme. Percento podkožného (a viscerálneho) tuku na rôznych partiách nášho tela bude závisieť od nášho celkového zdravia, jedálnička, kondičnej úrovne, množstva svalovej hmoty a úrovne svalovej sily.
Ak sa budem nesprávne stravovať a nesprávne trénovať, tak môžem robiť aj 1000 „brušákov“ denne, ale nikam sa nedostanem!
Prečítajte si aj: Ako „správne“ behať a čo by ste o behu mali vedieť?
Mal by som vôbec robiť „brušáky“?
Určite nie. „Brušáky“, „skracovačky“ a podobné cvičenia, pri ktorých dochádza k opakovaným ohybom (flexiám) chrbtice, pôsobia na našu chrbticu deštruktívne a vytvárame si tzv. „zranenie v procese“. Po jednom tréningu pravdepodobne odkráčame v poriadku, ale uvedené pohyby vytvárajú opakujúci sa tlak na medzistavcové platničky, čo môže sekundárne spôsobiť zranenie chrbtice (hernia a pod.).
Pre zaujímavosť, vo Švédsku a v Kanade je pre uvedené deštruktívne účinky vykonávanie „brušákov“ zakázané zákonom!
Akú funkciu má oblasť brušných svalov?
Primárnou funkciou brušných svalov (okrem iných) je vytváranie pomyselného svalového korzetu, ochrany resp. pilieru pre našu chrbticu a príslušné orgány. V športe a živote ďalej hovoríme o absorbcii a transfere síl, kde tento pomyselný stred tela má za úlohu odolávať vonkajším silám, držať naše telo v správnej pozícii a vytvárať tak podporu pre ekonomický pohyb. Pohyb teda v týchto častiach tela netvoríme, ale transformujeme.
Brušáky svojou povahou (ohnutie-vystretie-ohnutie) teda nie len že nespĺňajú zdravotné a funkčné kritériá, ale zároveň nám ani nepomáhajú na našej ceste k „tehličkám“.
Čo by sme teda mali robiť?
Ideálnymi cvičeniami pre rozvoj sily a stability oblasti brušných svalov u bežnej populácie, sú cvičenia postavené na princípoch DNS, alebo rôzne alternatívy izometrických mostov/resp. plankov.
Dôležitým faktorom tu bude správne nastavenie postavenia panvy, driekovej oblasti a hrudnej časti chrbtice, čo odporúčame konzultovať a trénovať pod dohľadom odborníka.